Kde by bolo svetové hospodárstvo bez akciového trhu?
Tento systém umožňuje rýchly nákup a predaj akcií z krajín celého sveta, vďaka čomu všetko funguje hladko a predchádza finančným napätiam.
Len trhová hodnota firiem obchodujúcich na londýnskej burze vlani predstavovala 3,81 bilióna libier. Tento obrovský medzinárodný obchod však neexistoval až do 12. storočia – prečítajte si, ako sa vyvíjal, a naučte sa niečo nové o histórii burzy.
Rané počiatky histórie burzy
Hoci si možno myslíte, že ide o modernú inštitúciu, história burzy sa v skutočnosti začala písať už v 12. storočí vo Francúzsku, keď „Courretiers de Change“ začali spravovať dlhy poľnohospodárskych komunít v mene francúzskych bánk. Tak vznikli prví makléri.
Ostatné krajiny ich začali nasledovať. Obchodníci s komoditami sa stretávali v domoch alebo na spoločných miestach a začali obchodovať so svojimi zásobami. Hoci spočiatku išlo o neformálny systém, čoskoro sa z neho stal formálny a v celej Európe sa rozvíjal prosperujúci trh s cennými papiermi. Týkalo sa to najmä Antverp, Brugg, Gentu a dnešného Rotterdamu.
Postupom času sa obchodovanie stávalo zložitejším a štruktúrovanejším. V 13. storočí v Taliansku začali bankári obchodovať so štátnymi cennými papiermi, hoci v Benátkach to bolo zakázané. V štrnástom storočí to už bola bežná prax v celej krajine vrátane veľkých miest Pisa, Verona, Janov a Florencia. Organizácie v Taliansku boli tiež jedny z prvých, ktoré predávali akcie na burze.
Podniky v Spojenom kráľovstve mohli predávať akcie až v 16. storočí – potom ich nasledovalo niekoľko ďalších krajín. To viedlo k väčšiemu medzinárodnému obchodovaniu a začiatku trhu, ako ho poznáme dnes.
Neskorší vývoj
Postupom času sa obchodovanie na burze stalo formálnejším a regulovanejším. Prvou riadnou akciovou spoločnosťou bola holandská firma „Východoindická spoločnosť“, ktorá vznikla v roku 1602. Tá dala akcionárom možnosť kupovať a predávať podiely v podniku, čo znamenalo, že ak vlastnili dostatočný počet akcií, stali sa vlastníkmi spoločnosti.
Východoindická spoločnosť bola tiež prvou organizáciou, ktorá získala akciový kapitál. Bol to kľúčový moment v histórii akciového trhu. Znamená to, že s akciami spoločnosti sa mohlo nepretržite obchodovať na amsterdamskej burze. Keď videli, aký to bol úspech, začali to isté robiť aj mnohé iné typy organizácií.
Táto stratégia však nebola úplne jednoduchá. Niektoré spoločnosti sa pokúšali o „krátky predaj„, pri ktorom sa predávajú cenné papiere bez vlastníka. Táto prax však bola v roku 1610 rýchlo zakázaná.
Východoindická spoločnosť bola nakoniec zrušená v roku 1874 po desaťročiach vykorisťovania a zlého riadenia. To viedlo k záchrane od britskej vlády v hodnote 1 milión libier v roku 1772.
Najväčšie svetové akciové trhy súčasnosti
Dnes celom svete existujú akciové trhy, ktoré zamestnávajú milióny ľudí a ovplyvňujú ekonomiky na celom svete. Najznámejšie a najdôležitejšie burzy sú v USA, Spojenom kráľovstve, Kanade, Indii, Číne, Francúzsku, Južnej Kórei, Nemecku, Japonsku a Holandsku.
Ako vieme z krachu na Wall Street v roku 1929, akciové trhy sú notoricky nepredvídateľné a ovplyvňuje ich obrovské množstvo faktorov – od krachu veľkej spoločnosti až po vplyv prírodnej katastrofy. Je však ťažké predstaviť si modernú ekonomiku bez nich. Koniec koncov, burzy sú staré takmer 800 rokov.
